Druhá kapitola - Boh ide v ústrety človekovi - Prvá časť

50 Človek môže prirodzeným rozumom s istotou spoznať Boha, keď vychádza z jeho diel. Ale jestvuje ešte aj iný prostriedok poznania Boha, ktorý človek nijako nemôže dosiahnuť svojimi vlastnými silami; je to Božie zjavenie.1 Boh sa zo svojho slobodného rozhodnutia zjavuje a dáva človekovi. Robí to takým spôsobom, že mu odhaľuje svoje tajomstvo, svoj láskavý plán, predurčený v Ježišovi Kristovi už od večnosti v prospech všetkých ľudí. Naplno odhaľuje svoj zámer, keď posiela svojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista a Ducha Svätého.

I. článok BOŽIE ZJAVENIE

I. Boh zjavuje svoj "milostivý zámer

51 "Páčilo sa Bohu vo svojej dobrote a múdrosti zjaviť seba samého a dať poznať tajomstvo svojej vôle, pomocou ktorého majú ľudia skrze Krista, Slovo, ktoré sa stalo Telom, prístup k Otcovi v Duchu Svätom a stávajú sa účastnými na božskej prirodzenosti".2 52 Boh, prebývajúci "v neprístupnom svetle" (l Tim 6,16), sa chce deliť o svoj božský život s človekom, ktorého slobodne stvoril, aby skrze svojho jediného Syna z neho urobil adoptívneho syna.3 Tým, že sa Boh sám zjavuje, chce, aby mu ľudia boli schopní odpovedať, poznávať ho a milovať nad všetko, čoho zmôžu len sami od seba.

53 Plán Božieho zjavenia sa uskutočňuje jednak "udalosťami a slovami, ktoré medzi sebou vnútorne súvisia a navzájom sa objasňujú". 4 Obsahuje v sebe zvláštnu "Božiu pedagogiku": Boh sa postupne ozýva človekovi, po etapách ho pripravuje na prijatie nadprirodzeného zjavenia, ktoré koná sám o sebe ,ktoré má vyvrcholiť v osobe a poslaní vteleného Slova, Ježiša Krista. Svätý Ireneus z Lyonu hovorí viackrát o tejto Božej pedagogike v obraze akoby vzájomného privykania Boha a človeka. "Božie Slovo bývalo v človekovi a stalo sa Synom človeka, aby privykalo človeka chápať Boha a privykať Boha prebývať v človekovi podľa vôle Otcovej".

II. Etapy zjavenia

Už od počiatku sa Boh dával spoznávať 54 "Boh, ktorý skrze Slovo všetko stvoril a udržuje, poskytuje ľuďom neprestajné svedectvo o sebe už vo stvorených veciach, no chcejúc sprístupniť aj cestu nadprirodzeného spasenia, hneď na počiatku zjavil seba samého prarodičom".6 Pozval ich do dôverného spoločenstva so sebou samým, keď ich obliekol do skvejúcej sa milosti a spravodlivosti. 55 Toto zjavenie neprerušil ani hriech našich prvých rodičov. Boh im po páde dal "nádej na spásu prísľubom vykúpenia a ustavične sa staral o ľudské pokolenie, aby dal večný život všetkým, čo hľadajú spásu vytrvalým konaním dobra". 7 "Hoci pre svoju neposlušnosť stratil tvoju priazeň, neponechal si ho v moci smrti...Viac ráz si ponúkol ľuďom aj zmluvu...". 8

Zmluva s Noemom

56 Keď sa následkom hriechu jednota ľudského pokolenia rozpadla na kúsky, Boh sa snaží najprv zachraňovať ľudstvo tým, že sa obracia na všetky jeho časti. Zmluva s Noemom "po potope9 " vyjadruje princíp Božej ekonómie voči "národom", to znamená voči ľuďom, ktorí sa opäť zoskupovali "podľa svojich krajín, jazykov, kmeňov a obyvateľstva" (Gn 10,5).10 57 Tento kozmický, sociálny a súčasne aj náboženský systém plurality národov11, ktorý Božia prozreteľnosť zverila ochrane anjelov12, má krotiť pýchu padnutého ľudstva. Ono, svorné vo svojej skazenosti 13, túžilo samé osebe dosiahnuť svoju jednotu na spôsob Bábela.14 Ale, ako následok hriechu15, polyteizmus alebo idolatria (modloslužba) národa a jeho predstaviteľov neprestajne ohrozujú túto provizórnu ekonómiu svojou pohanskou skazenosťou.

58 Zmluva s Noemom bude platiť dovtedy, kým potrvá čas národov16, teda do všeobecného vyhlásenia evanjelia. Biblia vzdáva úctu niekoľkým veľkým postavám "národov": tak "spravodlivý Ábel", "kráľ a kňaz Melchizedech"17 - predobraz Kristov18, spravodliví "Noe, Daniel a Jób" (Ez 14,14). Písmo takto naznačuje, akú výšku svätosti môžu dosiahnuť tí, čo žijú podľa zmluvy s Noemom v očakávaní, že Kristus zhromaždí dovedna "rozptýlené Božie deti" (Jn 11,52).

Boh si vyvolí Abraháma

59 Aby Boh zjednotil rozptýlené ľudstvo, vyberie si Abrama a nariaďuje mu: "Odíď zo zeme svojej a od príbuzenstva svojho a z otcovského domu svojho". 19 Urobí tak z neho Abraháma, to znamená, to znamená "otca mnohých národov" (Gn 17,5). "V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme" (Gn 12,3).20

60 Národ, ktorý vzíde z Abraháma, bude opatrovateľom prisľúbenia, ktorého sa dostalo patriarchom; bude vyvoleným národom 21, povolaným, aby raz zhromaždil všetky Božie deti v jednote Cirkvi.22 Stane sa koreňom, do ktorého budú zaštepení pohania, keď uveria.23

61 Patriarchovia, proroci a aj iné osobnosti Starého zákona boli a sú uctievané ako svätci vo všetkých liturgických tradíciách Cirkvi.