I. Túžba po Bohu

P R V Ý O D D I E L

" V e r í m " - " V e r í m e "

26 Keď vyznávame svoju vieru, začíname slovom "verím" alebo "veríme". Preto prv, než vysvetlíme vieru Cirkvi, ako sa vyznáva v Kréde, slávi v liturgii a žije v zachovávaní prikázaní a v modlitbe, položme si otázku, čo znamená "veriť". Viera je odpoveď človeka Bohu, ktorý sa mu zjavuje a dáva, a zároveň prináša hojné svetlo človekovi, ktorý hľadá posledný zmysel života. Najprv teda budeme uvažovať o tomto hľadaní človeka (prvá kapitola), potom o Božom zjavení, v ktorom Boh prichádza človekovi v ústrety (druhá kapitola) a nakoniec o odpovedi viery (tretia kapitola).

P R V Á K A P I T O L A

Č L O V E K J E " S C H O P N Ý " B O H A

I. Túžba po Bohu

27 Túžba po Bohu je vpísaná do srdca človeka, lebo človek je stvorený Bohom a pre Boha; Boh neprestáva priťahovať človeka k sebe a jedine v Bohu nájde človek pravdu a šťastie, ktoré neustále hľadá: Najvyšší dôvod ľudskej dôstojnosti spočíva v povolaní človeka k spoločenstvu s Bohom. Človek je pozvaný k dialógu s Bohom už od momentu svojho vzniku. Veď jestvuje jedine preto, že ho Boh z lásky stvoril a že ho z lásky neprestajne udržuje. Ažije plne podľa pravdy, iba ak slobodne túto lásku uzná a oddá sa svojmu Stvoriteľovi. 1 28 V priebehu svojich dejín až dodnes ľudia rôznym spôsobom prejavili toto hľadanie Boha svojím veriacim postojom a svojim náboženským správaním sa (modlitby, obety, kulty, meditácie atď.). Tieto výrazové formy napriek nejasnostiam, ktoré môžu obsahovať, sú natoľko všeobecné, že človeka možno nazvať náboženskou bytosťou: Boh "urobil z jedného celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme" (Sk 17,26-28). 29 Lenže na "toto dôverné a životné spojenie s Bohom"2 môže človek zabudnúť, môže oň nedbať, ba dokonca ho výslovne odmietnuť. Takéto postoje môžu mať veľmi rozličné príčiny3 : vzbura voči zlu vo svete, náboženská nevedomosť alebo ľahostajnosť, starosť o svetské veci a bohatstvá4 , zlý príklad veriacich, myšlienkové prúdy nepriateľské voči náboženstvu a nakoniec postoj hriešneho človeka, ktorý sa zo strachu skrýva pred Bohom 5 a uteká pred jeho volaním. 6 30 "Nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána" (Ž 105,3). Hoci človek môže zabudnúť na Boha a môže ho aj odmietnuť, on neprestáva pozývať každého, aby ho hľadal, aby žil a našiel šťastie. Toto hľadanie však vyžaduje od človeka úsilie celej jeho inteligencie, úprimnosť vôle, "poctivé srdce" a tiež svedectvo iných, ktorí sú príkladom hľadania Boha. Veľký si, Pane, a veľmi chvályhodný; veľká je tvoja moc a múdrosť tvoja je nekonečná. Teba chce chváliť človek, čiastočka Tvojho stvorenstva, človek, nosiaci v sebe svoju smrteľnosť, svedectvo svojho hriechu, svedectvo o tom, ako sa ty, Bože, protivíš pyšným. A človek, čiastočka Tvojho stvorenstva, jednako ťa chce chváliť. Ty sám pôsobíš, aby to, keď ťa chváli, človeku prinášalo radosť, lebo si nás stvoril pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe. 7