IV. Ako hovoriť o Bohu + Záver kapytoly

39 Keď Cirkev obhajuje schopnosť ľudského rozumu poznávať Boha, vyjadruje tým svoju dôveru v možnosť hovoriť o Bohu všetkým ľuďom a so všetkými ľuďmi.Toto presvedčenie je východiskovým bodom jej dialógu s inými náboženstvami, s filozofiou a s inými vedeckými disciplínami ako aj s neveriacimi a ateistami. 40 Pretože naše poznanie je obmedzené, taká istá je aj naša reč o Bohu. O Bohu nemôžeme hovoriť oddelene od stvorenia a môžeme to iba naším obmedzeným spôsobom poznania a myslenia. 41 Všetky stvorenie majú v sebe určitú podobnosť s Bohom a celkom osobitne ju má človek, stvorený na Boží obraz a podobu. Mnohé dokonalosti stvorení (pravdivosť, dobrota a krása) odrážajú nekonečnú dokonalosť Boha. Boha môžeme teda kvalifikovať na základe dokonalosti jeho tvorov, "lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ" (Múd 13, 5). 42 Boh presahuje každé stvorenie. Neprestajne teda musíme očisťovať našu reč, zbavovať ju toho, čo je v nej obmedzené, jej obraznosti, nedokonalosti, aby sme si nezamieňali Boha "nevysloviteľného, nepochopiteľného, neviditeľného, neuchopiteľného" 16 s našimi ľudskými predstavami. Naše ľudské slová nikdy nevystihnú tajomstvo Boha. 43 Keď teda hovoríme o Bohu, naša reč má nevyhnutne ľudský rozmer a podobu. Reálne však zasahuje Boha samotného, pričom ho nemôže vyjadriť v jeho nekonečnej jednoduchosti. Je nevyhnutné pripomenúť, že "medzi Stvoriteľom a stvorením nemožno zdôrazňovať podobnosť v takej miere, aby nepodobnosť medzi nimi nadobudla ešte väčšie rozmery"17a že "my nemôžeme pochopiť u Boha, čím je, ale len to, čím nie je, a kde sa nachádzajú iné bytia vo vzťahu k nemu".18 ZHRNUTIE 44 Človek je svojou prirodzenosťou a svojím pozvaním náboženskou bytosťou. Keďže od Boha pochádza, smeruje k nemu a žije ľudsky naplno iba vtedy, keď slobodne prežíva svoj zväzok s ním. 45 Človek bol stvorený, aby žil v spoločenstve s Bohom, v ktorom nachádza svoje šťastie: "Keď sa celkom primknem k tebe, nikdy nepocítim bolesť ani trápenie; môj život oživne, lebo bude naplnený tebou".19 46 Keď človek počúva posolstvo stvorení a hlas svojho svedomia, môže nadobudnúť istotu o existencii Boha, o príčine a cieli všetkého. 47 Cirkev učí, že jediný a pravý Boh, náš Stvoriteľ a Pán, sa dá s istotou spoznať prirodzeným svetlom ľudského rozumu z jeho diel.20 48 O Bohu môžeme hovoriť, že sa podiela na mnohorakých dokonalostiach stvorení, ktoré sú podobnosťami nekonečne dokonalého Boha, i keď našou obmedzenou rečou nemôžeme vyčerpať jeho tajomstvo. 49 "Stvorenie bez Stvoriteľa zaniká".21 Preto sa aj veriaci cítia Kristovou láskou nútení prinášať svetlo živého Boha tým, ktorí ho nepoznajú alebo odmietajú. -------------- 1 Gaudium et spes 19, 1 2 Tamže3 Porov. tamže, 19-21 4 Porov. Mt 13,22 5 Porov. Gn 3,8-10 6 Porov. Jon 1,3 7 Sv.Augustín, Vyznania 1,1,1 8 Porov. Sk 14,15.17; 17,27-18; Múdr 13,1-9 9 Sv. Augustín, Sermones 241, 2 10 Gaudium et spes 18, 1 11 Sv.Tomáš Akvinský, Summa theologiae I, 2, 3 12 I. Vatikánsky koncil: Denz.-Schönm: 3004; porov. 3026 Dei Verbum 6 13 Porov. Gn 1,27 14 Pius XII. Humani generis: Denz.-Schönm. 3875 15 Tamže, 3876; porov. I.Vatikánsky koncil: Denz.-Schönm. 3005; Dei Verbum 6; Sv.Tomáš Akvinský, Summa theologiae I, 1, 1 16 Lit.sv.Jána Zlatoústeho, Anafora 17 IV.Lateránsky koncil: Denz.-Schönm. 806 18 Sv.Tomáš Akvinský, Summa contra gentiles 1, 30 19 Sv.Augustín, Confessiones 10, 28, 39 20 Porov. I.Vatikánsky koncil: Denz.-Schönm. 3026 21 Gaudium et spes 36