Jakubov list - druhá časť

Viera bez skutkov je mŕtva - 14 Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Môže ho taká viera spasiť? 15 Ak je brat alebo sestra bez šiat a chýba im každodenná obživa 16 a niekto z vás by im povedal: "Choďte v pokoji! Zohrejte sa a najedzte sa!", ale nedali by ste im, čo potrebujú pre telo, čo to osoží?! 17 Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva. 18 Ale niekto povie: "Ty máš vieru a ja mám skutky." Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti zo svojich skutkov ukážem vieru. 19 Veríš, že Boh je jeden? Dobre robíš. Ale aj diabli veria, a trasú sa! 20 Chceš vedieť, márnivý človeče, že viera bez skutkov je neúčinná? 21 Nebol náš otec Abrahám ospravedlnený zo skutkov, keď obetoval na oltári svojho syna Izáka? 22 Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že skutkami dosiahla viera dokonalosť. 23 Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: "Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť." A bol nazvaný Božím priateľom. 24 Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. 25 A nebola podobne ospravedlnená zo skutkov aj neviestka Rachab, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou? 26 Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.

III. Ovládať si jazyk - 1 Bratia moji, nechcite byť mnohí učiteľmi, veď viete, že nás čaká prísnejší súd. 2 Veď všetci sa prehrešujeme v mnohom. Kto sa neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo. 3 Keď dávame koňom do úst zubadlo, aby nás poslúchali, ovládame celé ich telo. 4 Hľa, aj lode: hoci sú také veľké a ženú ich prudké vetry, maličké kormidlo ich riadi ta, kam chce kormidelník. 5 Tak aj jazyk: je to síce malý úd, ale honosí sa veľkými vecami. Pozrite, aký malý oheň akú veľkú horu zapáli! 6 Aj jazyk je oheň, svet neprávosti; jazyk je medzi našimi údmi ten, ktorý poškvrňuje celé telo, rozpaľuje kolobeh života a sám je peklom rozpálený. 7 Človek krotí a aj skrotil všetky druhy zveri, vtákov, plazov i morských živočíchov, 8 no jazyk nik z ľudí skrotiť nemôže. Je to nepokojné zlo, je plný smrtiaceho jedu. 9 Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, a ním aj zlorečíme ľuďom, stvoreným na Božiu podobu. 10 Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. A nemá to tak byť, bratia moji. 11 Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú. 12 Vari môže, bratia moji, figovník rodiť olivy alebo vinič figy? Ani slaný prameň nemôže dávať sladkú vodu.

Pozemská múdrosť 3,13 - 5,6

Pravá a falošná múdrosť - 13 Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým životom ukáže svoje skutky v múdrej skromnosti. 14 Ale ak máte v srdci trpkú žiarlivosť a sváry, potom sa nevychvaľujte a neluhajte proti pravde. 15 To nie je múdrosť, ktorá zostupuje zhora, ale pozemská, telesná, diabolská. 16 Lebo kde je žiarlivosť a sváry, tam je nepokoj a každé možné zlo. 17 Múdrosť, ktorá je zhora, je predovšetkým cudná, potom upokojujúca, skromná, zmierlivá, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a bez pretvárky. 18 A ovocie spravodlivosti sa zasieva v pokoji pre tých, čo šíria pokoj.