List Hebrejom - Šiesta časť

Boh nás súžením vychováva - 4 v boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi. 5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom:

"Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou,

ani neklesaj, keď ťa on karhá.

6 Lebo koho Pán miluje, toho tresce,

a šľahá každého, koho prijíma za syna."

7 Je na vašu nápravu, čo znášate. Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna by otec nekarhal? 8 Ak ste mimo výchovy, na ktorej dostali účasť všetci, potom ste nemanželské deti, a nie synovia! 9 A potom aj naši telesní otcovia nás vychovávali a vážili sme si ich. Nepodriadime sa tým viac Otcovi duchov a budeme žiť?! 10 A oni nás karhali na krátky čas a tak, ako sa im videlo, on však kvôli tomu, čo je užitočné, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.

12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená! 13 A vaše nohy nech kráčajú rovno, aby sa to, čo je chromé, nevykĺbilo, ale skôr aby sa uzdravilo.

Slúžme Bohu s úctou a bázňou - 14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o svätosť, bez ktorej nik neuvidí Pána. 15 Dbajte na to, aby nik nepremeškal Božiu milosť; aby nevyrazil nejaký koreň horkosti a nevyvolal zmätok a nenakazil mnohých. 16 Nech nik nie je smilník alebo sveták ako Ezau, ktorý za jediný pokrm predal svoje prvorodenstvo. 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odvrhnutý a nenašiel možnosť nápravy, hoci ju so slzami hľadal.

18 Nepriblížili ste sa k hmatateľnému a plápolajúcemu ohňu ani k čierňave, temnote a búrke 19 ani k zvuku poľnice a hrmotu slov: Tí, čo ho počuli, prosili, aby sa im už tak nehovorilo; 20 nemohli totiž uniesť príkaz: "Ak sa čo i len zviera dotkne vrchu, bude ukameňované." 21 A také strašné bolo to, čo videli, že Mojžiš povedal: "Zľakol som sa a trasiem sa." 22 No vy ste sa priblížili k vrchu Sion a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu, k myriadám anjelov, k slávnostnému zhromaždeniu 23 a k spoločenstvu prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebi, k Bohu, sudcovi všetkých, k duchom spravodlivých, ktorí už dosiahli dokonalosť 24 k Ježišovi, prostredníkovi novej zmluvy, a k pokropeniu krvou, ktorá volá hlasnejšie ako Ábelova.

25 Dajte si pozor, aby ste neodmietli toho, ktorý hovorí. Lebo ak neunikli tamtí, čo odmietali toho, ktorý hovoril na zemi, o čo menej my, keď sa odvrátime od toho, ktorý hovorí z neba. 26 Jeho hlas vtedy otriasol zemou, teraz však sľubuje: "Ešte raz zatrasiem nielen zemou, ale aj nebom. 27 A to "ešte raz" naznačuje premenu toho, čo je otrasiteľné ako stvorené, aby ostalo to, čo je neotrasiteľné.

28 A tak keďže prijímame neotrasiteľné kráľovstvo, zachovajme si milosť a pomocou nej slúžme Bohu tak, aby sme sa mu páčili, s úctou a bázňou. 29 Veď náš Boh je stravujúci oheň.

Záverečné napomenutia 13,1-19

XIII. Bratská láska a čistota - 1 Bratská láska nech trvá. 2 Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli. 3 Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, a na tých, čo trpia, veď aj vy sami ste v tele. 4 Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh.

5 Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: "Nezanechám ťa, ani neopustím." 6 Preto smelo môžeme povedať:

"Pán mi pomáha, nebudem sa báť;

čože mi urobí človek?"

Vernosť Kristovi - 7 Pamätajte na svojich predstavených, ktorí vám hlásali Božie slovo. Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života, a napodobňujte ich vieru. 8 Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky! 9 Nedajte sa zviesť všelijakými a cudzími náukami, lebo najlepšie je posilňovať srdce milosťou, a nie pokrmami, ktoré neosožili tým, čo z nich žili. 10 Máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo slúžia stánku. 11 Veď telá tých zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do Svätyne za hriech, sa spaľujú mimo tábora. 12 Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud svojou krvou, trpel za bránou. 13 Vyjdime teda k nemu von z tábora a znášajme jeho pohanenie. 14 Lebo tu nemáme trvalé mesto, ale hľadáme budúce. 15 Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno.

16 Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.

Poslušnosť duchovným vodcom - 17 Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im, lebo oni bdejú nad vašimi dušami a budú sa za ne zodpovedať; aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo to by vám neosožilo.

18 Modlite sa za nás; sme totiž presvedčení, že máme dobré svedomie, veď si chceme vo všetkom dobre počínať. 19 Ale predsa veľmi vás prosím, robte to, aby som sa zasa čím skôr vrátil k vám.

Záver 13,20-25

Modlitba požehnania - 20 A Boh pokoja, ktorý pre krv večnej zmluvy vzkriesil z mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša, 21 nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu; a nech v nás vykoná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

Zakončenie, správy a pozdravy - 22 Prosím vás, bratia, zneste slová povzbudenia; veď som vám napísal iba krátko. 23 Vedzte, že náš brat Timotej bol prepustený na slobodu. Ak skoro príde, navštívim vás spolu s ním. 24 Pozdravte všetkých svojich predstavených a všetkých svätých. Pozdravujú vás tí, čo sú z Itálie. 25 Milosť nech je s vami všetkými.