Prológ II. Prenášanie viery - katechéza

II. Prenášanie viery - katechéza1

4 Katechézou sa veľmi skoro nazval súhrn snáh, na ktoré sa podujala Cirkev, aby získala učeníkov, pomáhala ľuďom veriť, že Ježiš je Boží Syn, aby tak prostredníctvom viery mali život v jeho mene, aby ich vychovávala vzdelávala v tomto živote a tak budovala Kristovo Telo.2

5 "Katechéza je výchova detí, mládeže i dospelých vo viere. Obsahuje najmä vyučovanie kresťanskej náuky, ktorá sa spravidla podáva organickým a systematickým spôsobom, s cieľom uviesť do plnosti kresťanského života".3

6 Katechéza sa člení na istý počet prvkov pastorálneho poslania Cirkvi, ktoré majú katechetický aspekt, katechézu pripravujú, alebo z nej vyplývajú, ale s ňou nesplývajú: prvé ohlasovanie evanjelia alebo misionárske kázanie s cieľom vzbudiť vieru; hľadanie dôvodov pre ktoré veriť; skúsenosť kresťanského života; slávenie sviatostí; začlenenie do cirkevného spoločenstva; apoštolské a misionárske svedectvo.4

7 "Katechéza je tesne spojená s celým životom Cirkvi. Od nej podstatne závisí nielen geografické rozšírenie a číselný vzrast, ale predovšetkým vnútorný rast Cirkvi, jej zhoda s Božím plánom".5

8 Obdobia obnovy Cirkvi sú aj intenzívne doby katechézy. Tak vo veľkej epoche cirkevných Otcov vidíme, že svätí biskupi venovali katechéze dôležitú časť svojej pastierskej služby. Je to doba svätého Cyrila Jeruzalemského, svätého Jána Zlatoústeho, svätého Ambróza, svätého Augustína a ďalších Otcov, ktorých katechetické diela zostávajú príkladnými.

9 Katechetická služba čerpá stále novú energiu z koncilov. V tomto ohľade je Tridentský koncil vzorom, ktorý treba osobitne zdôrazniť: vo svojich konštitúciách a dekrétoch dal katechéze prvenstvo; je pri pôvode Rímskeho katechizmu, ktorý sa volá aj Tridentským a ako súhrn kresťanského učenia je prvoradým dielom; podnietil v Cirkvi pozoruhodnú organizáciu katechézy a vďaka svätým biskupom a teológom, ako boli svätý Peter Kanízius, svätý Karol Boromejský, svätý Turibius z Mongrovejo alebo svätý Robert Bellarmín, viedol k vydaniu početných katechizmov.

10 Neprekvapuje teda, že v pohybe, ktorý nasledoval po Druhom vatikánskom koncile, (ktorý Pavol VI. považoval za veľký katechizmus moderných čias) katechéza Cirkvi opäť pritiahla pozornosť. Svedčia o tom: Všeobecné katechetické direktórium (1971), zasadnutia biskupskej synody, venované evanjelizácii (1974) a katechéze (1977) a príslušné apoštolské exhortácie Evangelii nuntiandi (Ohlasovanie evanjelia 1975) a Catechesi tradendae (Podávanie katechézy 1979). Mimoriadne zasadnutie biskup skej synody v roku 1985 žiadalo, "aby sa vypracoval katechizmus čiže súhrn celého katolíckeho učenia viery a mravov"6.

Svätý otec Ján Pavol II. si osvojil toto želanie biskupskej synody a uznal, že "úplne zodpovedá skutočnej potrebe všeobecnej Cirkvi ako aj partikulárnych cirkví"7. Urobil všetko, aby sa toto želanie synodálnych otcov uskutočnilo.