Prológ - zvyšné časti

III. Cieľ a adresáti tohto katechizmu

11 Cieľom tohto Katechizmu je, podať organický a súhrnný výklad podstatného a základného obsahu kresťanského učenia viery a mravov, a to vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu a celej Tradície Cirkvi. Jeho hlavnými prameňmi sú Sväté písmo, cirkevní Otcovia, liturgia a Učiteľský úrad Cirkvi. Má slúžiť ako "smerodajný text pre katechizmy čiže súhrny učenia, ktoré sa pripravia v rozličných krajinách".8

12 Tento Katechizmus je určený najmä tým, ktorí sú zodpovední za katechézu: na prvom mieste biskupom ako učiteľom viery a pastierom Cirkvi. Ponúka sa im ako nástroj pri plnení ich úlohy vyučovať Boží ľud. Prostredníctvom biskupov sa obracia na tvorcov katechizmov, na kňazov a katechétov. Bude však užitočným čítaním aj pre všetkých ostatných veriacich kresťanov. IV. Štruktúra Katechizmu

13 Plán tohto Katechizmu sa inšpiruje významnou tradíciou katechizmov, ktoré členia katechézu okolo štyroch "pilierov": vyznanie krstnej viery (symbol), sviatosti viery, život z viery (prikázania), modlitba veriaceho (Otče náš).

Prvá časť: Vyznanie viery

14 Tí, čo prostredníctvom viery a krstu patria Kristovi, majú vyznávať svoju krstnú vieru pred ľuďmi. 9 Preto Katechizmus najprv vysvetľuje, v čom spočíva Zjavenie, ktorým sa Boh obracia na človeka a sa mu dáva a viera, ktorou človek odpovedá Bohu (prvý oddiel). Vyznanie viery zhrňuje dary, ktoré Boh ako pôvodca všetkého dobra, ako Vykupiteľ a Posvätiteľ dáva človekovi a ktoré sa členia okolo "troch kapitol": nášho krstu - viera v jedného Boha: Otca všemohúceho, Stvoriteľa; a Ježiša Krista, jeho Syna, nášho Pána a Spasiteľa; a Ducha Svätého vo svätej Cirkvi (druhý oddiel).

Druhá časť: Sviatosti viery

15 Druhá časť Katechizmu vysvetľuje, ako sa Božia spása, uskutočnená raz navždy skrze Ježiša Krista a Ducha Svätého, sprítomňuje v posvätných úkonoch liturgie Cirkvi (prvý oddiel), osobitne v siedmich sviatostiach (druhý oddiel).

Tretia časť: Život z viery

16 Tretia časť Katechizmu sa zaoberá posledným cieľom človeka, stvoreného na Boží obraz: blaženosť a cesty, ktoré k nej vedú: správne a slobodné konanie s pomocou Božieho zá kona a Božej milosti (prvý oddiel); konanie, ktoré uskutočňuje dvojité prikázanie lásky, ako ho rozvíja desať Božích prikázaní (druhý oddiel).

Štvrtá časť: Modlitba v živote z viery

17 Posledná časť Katechizmu sa zaoberá významom a dôležitosťou modlitby v živote veriacich (prvý oddiel). Končí sa krátkym komentárom k siedmim prosbám modlitby Pána (druhý oddiel). V nich totiž nachádzame súhrn dobier, v ktoré máme dúfať a ktoré nám chce udeliť náš nebeský Otec.

V. Praktický návod na používanie tohto Katechizmu

18 Tento Katechizmus je zostavený ako organický výklad celej katolíckej viery. Treba ho teda čítať ako celok. Početné odkazy na okraji textu (číslice kurzívou sa vzťahujú na iné paragrafy, ktoré hovoria o tom istom predmete) a tematický index na konci diela umožňujú vidieť každú tému v jej súvislosti s celkovým obsahom viery.

19 Texty Svätého písma sa často necitujú doslovne, ale sa na ne iba poukazuje v poznámke (Porov.). Pre hlbšie pochopenie takých úryvkov je vhodné použiť samotné texty. Takéto biblické odkazy sú pre katechézu pracovnou pomôckou.

20 Používanie malých písmen v niektorých častiach znamená, že ide o poznámky historického rázu, apologetického alebo o doplňujúce náukové vysvetlenia.

21 Citácie z patristických, liturgických a hagiografických prameňov ako aj citácie Učiteľského úradu, sú tiež uvádzané malými písmenami a slúžia na to, aby obohacovali náukový výklad. Tieto texty boli často vybraté so zreteľom na ich priame katechetické použitie.

22 Séria krátkych textov na konci každého tematického celku zhŕňa v stručných formuláciách podstatný obsah učenia. Tieto "Zhrnutia" majú za cieľ podnietiť miestnu katechézu súhrnnými a zapamätateľnými formuláciami.

VI. Nevyhnutné prispôsobenia

23 Tento Katechizmus kladie dôraz na náukový výklad. V skutočnosti chce pomáhať prehlbovať poznanie viery. Práve preto sa zameriava na dozrievanie viery, na jej zakorenenie do života a na jej vyžarovanie cez svedectvo.10

24 Už samým svojim zameraním tento Katechizmus nemá v úmysle uskutočniť prispôsobenie výkladu a katechetických metód, ktoré si vyžaduje rozdielnosť kultúr, veku, duchovnej zrelosti, sociálnej a ekleziálnej situácie tých, ktorým je katechéza určená. Tieto nevyhnutné prispôsobenia sú úlohou primeraných katechizmov a ešte viac tých, ktorí vyučujú veriacich.

Ten, kto vyučuje, nech sa stane "všetkým pre všetkých" (1 Kor 9,22), aby všetkých získal pre Krista...Najmä nech sa nenazdáva, že jeho viere bol zverený len jeden druh ľudí, takže by mohol všetkých veriacich rovnako učiť podľa akejsi stanovenej a presnej formuly vyučovania a vychovávať k pravej zbožnosti; keďže však jedni sú ako novonarodené deti, druhí začínajú dospievať v Kristovi, niektorí zasa sú už dospelého veku, treba starostlivo uvážiť, ktorí potrebujú mlieko a ktorí pevné jedlo...

Tí, čo sú povolaní k tejto službe, majú pochopiť, že pri odovzdávaní tajomstiev viery a životných príkazov treba prispôsobiť vyučovanie spôsobu myslenia a chápania poslucháčov. 11

A nadovšetko - láska

25 Na záver tohto úvodu je vhodné pripomenúť pastoračný princíp, ktorý uvádza Rímsky katechizmus:

Všetko učenie a výchova sa má zamerať na lásku, ktorá nikdy nezanikne. Či sa totiž niečo predkladá, čo treba veriť, alebo dúfať alebo konať, tak sa má v tom vždy odporúčať láska nášho Pána, aby každý pochopil, že všetky skutky dokonalej kresťanskej čnosti pochádzajú iba z lásky a nemajú sa zameriavať na iný cieľ, ako na lásku.12

1 Porov. Sk 2,42 2 Ján Pavol II. Catechesi tradendae 1; 2 3 Tamže, 18 4 Porov. tamže 5 Tamže, 13 6 Záverečná správa zo synody biskupov 1985 7 Ján Pavol II. príhovor 7.decembra 1985 8 Záverečná správa zo synody biskupov 1985 9 Porov. Mt 10,32; Rim 10,910 Porov. Ján Pavol II. Catechesi tradendae, 20-22; 25 11 Rímsky katechizmus, Prafácia 11 12 Rímsky katechizmus 10